psychózy
schizofrénia
?o je psychóza
Psychóza zahr?uje závažnejšie
duševné poruchy. Správanie a myslenie jedinca bolo nato?ko
narušené, že stratil kontakt s realitou, nebol schopný zvládnu?
požiadavky bežného života. Tento stav sa tiež nazýva psychotická
epizóda. Psychóza sa naj?astejšie vyskytuje u mladých
dospelých (16-25rokov) a je dos? bežná. Zhruba traja zo 100
mladých ?udí zažije psychotickú epizódu - a
tak sa výskyt psychózy u mladých ?udí stáva
štatisticky ?astejší ako výskyt cukrovky.
Symptómy
Psychóza vedie k zmene myslenia
a nálady a k abnormálnym myšlienkam, a tak je pre vonkajšieho
pozorovate?a ?ažko sa vži? do toho, ?o psychotik prežíva. Aby sa
dali tieto rozli?né symptómy ?ahšie pochopi?, delia sa do
charakteristických skupín:
zmätené myslenie - každodenné
myšlienky sa stávajú zmätenými a je medzi nimi
žiadna alebo len malá súvislos?. Vety sú nejasné
alebo nedávajú zmysel. PO môže ma? ?ažkosti so sústredením,
sledovaním rozhovoru alebo so zapamätávaním si
vecí. Myšlenky sa bu? zrých?ujú alebo spoma?ujú.
bludy (falošné presved?enia)
- PO je o svojich bludoch presved?ená, a ani najlogickejšie argumenty
mu jej presved?enie nevyvrátia. Napr. môže by? niekto presve?d?ený,
že z áut, ktoré parkujú pred jeho domom ho sleduje
polícia.
halucinácie - pri psychóze
?lovek vidí, po?uje, cíti, vonia alebo ochutnáva nie?o,
?o tam v skuto?nosti nie je. Naj?astejšie sú to sluchové
halucinácie, ke? PO po?uje známe alebo neznáme hlasy.
Jedlo ?asto vonia alebo chutí ako pokazené alebo otrávené.
zmenené cítenie - PO
sa ?asto mení nálada bez zjavnej prí?iny, ?asto sa
cítia nezvy?ajne vzrušení alebo depresívni. Môžu
sa cíti? zvláštne oddelení od sveta, pri?om akoby
sa všetko okolo nich pohybovalo spomalene. Ich pocity sa zdajú by?
menej intenzívne, plytké a aj navonok prejavujú len
ve?mi málo emócií ?u?om okolo nich.
zmenené správanie - ?udia s psychózou, sa správajú inák ako predtým. Môžu by? extrémne aktívni alebo letargickí - ?asto presedia ne?inne celý de?. Nevhodne sa smejú alebo sa rozhnevajú, prípadne rozrušia bez zjavnej prí?iny. ?asto sú zmeny v správaní spojené so symptómami opísanými vyššie. (napr. ?lovek, ktorý verí, že je prenasledovaný, sa naozaj ukrýva pred pre nás nevidite?nými nepriate?mi.)
prodromálna - pred vypuknutím
akútnej psychózy. Skoré znaky sú všeobecné
a ?ažko badate?né. Môžu sa objavi? zmeny v tom, ako ?lovek
opisuje svoje pocity, myšlienky a vnímanie.
akútna - prepukli jasné
psychotické symptómy, ako napr. halucinácie, bludy
a zmätené myslenie.
vyzdravenie - psychóza sa
dá lie?i? a vä?šina ?udí vyzdravie .
Ke? u niekoho prepukla psychóza
prvý krát, ?asto je ?ažké presne ur?i? o aký
typ psychózy ide. Hlavné typy psychóz sú:
DROGAMI NAVODENÁ PSYCHÓZA
- užívanie drog, alkoholu alebo ich abstinencia sa môže ?asto
spája? zo vznikov psychotických symptómov. Niekedy
tieto symptómy zmiznú ke? sa ú?inok týchto
látok s tela odplaví, niekedy môže choroba trva? dlhšie,
ale vždy za?ína drogami navodenou psychózou.
ORGANICKÁ PSYCHÓZA
- niekedy sa psychotické symptómy objavia v súvislosti
so zranením hlavy alebo telesného ochorenia, ktoré
ma vplyv na fungovanie mozgu, ako napr. enceflaitída, AIDS alebo
tumor. ?asto sa vyskutujú sú?asne aj iné symptómy
ako problémy s pamä?ou alebo zmätenie.
REAKTÍVNA PSYCHÓZA
- psychotické symptómy sa ne?akane objavia ako reakcia na
nejaký stresor v živote ?loveka. Takýmto stresorom môže
by? smr? v rodine, zmena životných podmienok, at?. Symptómy
môžu by? intenzívne, ale vä?šinou za pár dní
odznejú.
INDUKOVANÉ PSYCHÓZY
- osobitný druh psychóz, ktoré vznikajú u príbuznýh
duševne chorého. Na základe svojho úzkeho citového
vz?ahu si osvoja tvrdenia a príznaky chorého.
SCHIZOFRÉNIA - psychotické
ochorenie, pri ktorom zmeny v správaní musia trva? dlhšie
ako pol roka.
SCHIZOFRENICKÁ PORUCHA - podobná
schizofrénii ale príznaky trvajú kratšie ako 6 mesiacov.
MANIODEPRESÍVNA PSYCHÓZA
(bipolárna porucha) - psychóza je tu ako ?as? všeobecnejšej
poruchy nálady, v ktorej je nálada charakterizovaná
definovaná extrémnymi výškami (mánia) alebo
depresiami. Ke? sa sú?asne objavujú psychotické symptómy,
majú tendenciu zapadnú? do nálady pacienta. Napr.
ke? je pacient depresívny, môže po?u? hlasy, ktoré
mu radia spácha? samovraždu.
SCHIZO-AFEKTÍVNA PORUCHA -
ke? sa sú?asne vyskytujú symptómy poruchy nálady
(depresia alebo mánia) a symptómy psychózy.
PSYCHOTICKÁ DEPRESIA - ?ažká depresia spolu s psychotickými symptómami, ale bez manickej nálady.
?o zaprí?i?uje
psychózy
Existuje názor, že psychóza
je spôsobená len málo poznanou kombináciou biologických
faktorov, ktoré vytvárajú "zranite?nos?", teda zvyšujú
pravdepodobnos? prepuknutia psychózy po?as adolescencie alebo mladej
dospelosti. Tieto symptómy ?asto vystúpia ako reakcia na
stres, užívanie drog, alebo sociálne zmeny týchto
zranite?ných jedincov.
V prvej fáze lie?by sú
to najmä rozhovory so špecialistom (psychiater, klinický psychológ)
a biologické testy na vylú?enie organických prí?in.
Lie?ba závisí na vážnosti príznakov, na tom
ako dlho sa vyskytujú a ?o je ich prí?ina.
medikácia
poradenstvo a psychologická
terapia
praktická asistencia - zah??a
asistenciu pri každodenných ?innostiach, ako napr. pomáhanie
pri nástupe do práce / školy, zhá?anie ubytovania
at?.
hospitalizácia - pri ?ažkých
stavoch
Sú to ur?ité zmeny predtým, ako prepuknú jasné symptómy psychózy. Tieto znaky sú ?asto nejasné a ?ažko postrehnute?né. Dôležité je však sledova? ?i sa nezhoršujú alebo nemiznú.
?lovek sa môže sta?:
podozrievavým
depresívnym
úzkostným
napätým
popudlivým, podráždeným
nahnevaným
?lovek môže zažíva?:
zmeny nálad
poruchy spánku
zmeny v chuti do jedla
stratu energie alebo motivácie
?lovek môže cíti?:
že jeho myšlienky sú zrýchlené
alebo spomalené
veci sú nejaké iné
veci okolo neho sa akoby zmenili
Rodina a priatelia si všimnú
zmenu ke?:
sa zmení správanie
osoby
?lovek zanedbáva školu ?i
prácu
?lovek sa stáva utiahnutým
a izolovaným
nemá viac záujem o
socializáciu
stáva sa menej aktívnym
?asto sú tieto znaky len reakciou na stresové situácie v škole alebo vo vz?ahu. Niekedy však môžu by? skorými varovnými znakmi vyvíjajúcej sa psychózy.
Názov choroby pochádza s gré?tiny a znamená "rozpad mysle". Schizofrénia je vo všeobecnosti charakterizovaná fundamentálnymi a charakteristickými poruchami myslenia a percepcie. Jasné vedomie a intelektová kapacita sú zvy?ajne zachované, aj ke? v priebehu choroby sa môžu objavi? ur?ité kognitívne deficity. Porucha zasahuje najzákladnejšie funkcie, ktoré dávajú normálnej osobe pocit individuality, jedine?nosti a sebaur?enia. Schizofrenik má pocit, že o jeho najintímnejšich myšlienkach pocitoch a skutkoch vie každý a jeho bludy môžu prerás? do presved?enia o nadprirodzených silách, ktoré ovplyv?ujú správanie ?loveka spôsobom ?asto ve?mi bizardným.
Halucinácie, najmä sluchové, sú ve?mi ?asté a zvy?ajne komentujú schizofrenikove správanie a myšlienky. Vnímanie schizofrenika sa vracia k archaickým formám a animizmu. Percepcia je ?asto narušená aj iným spôsobom: farby a zvuky môžu by? neobvykle jasné a intenzívne, alebo inak kvalitatívne zmenené, nepodstatné znaky oby?ajných vecí sa môžu zda? dôležitejšie ako celý objekt alebo situácia. Nepochopenie a zmätenos? ?astu vedú k presved?eniu, že každodenná situácia má v sebe nezvy?ajný, obvekle zlovestný význam ur?ený špeciálne pre indivíduum. U schizofrenika nastáva deformácia logického myslenia, ktoré však nemožno stotož?ova? s formami prelogického chápania reality. Vyjadrenie myslenia v re?i sa ?asto stáva nepochopite?ným. Prestávky a vsuvky v toku myslenia sú ?asté.
Nálada je charakteristicky plytká, nestála a nezávislá od vonkajších prí?in. Ambivalencia a poruchy vôle sa môžu javi? ako zotrva?nos?, negativizmus alebo stupor (strnulos?). Prepuknutie schizofrénie môže by? akútne, s vážne narušeným správaním, alebo pomalé a skryté s postupným vývinom divných myšlienok a správania.
Schizofrénia je výsadou druhu Homo sapiens. U všetkých rás a národov ochorie na schizofréniu zhruba 1%. Hladomory, epidémie a vojny ?i iné pohromy tento po?et ani nezvyšujú ani neznižujú.
Diagnostické
kritériá
Pre praktické ú?ely
sa všetky symtómy rozde?ujú do skupín, ktoré
majú zvlátnu dôležitos? pre diagnózu a ?asto
sa objavujú spolu.
Základné príznaky
pre diagnostikovanie schizofrénie sú: prítomnos? ur?itých
psychotickým symptómov po?as aktívnej fázy
choroby , ?innos? pod najvyššou dosiahnutou úrov?ou pred vypuknutím
choroby a d?žka najmenej šes? mesiacov. Diagnóza sa stanovuje len
ke? sa nedá ur?i?, že prepuknutie bolo spôsobené organickými
faktormi. Diagnóza schizofrénie sa neudáva ani vtedy,
ak sa symptómy vyskytujú kvôli poruchám nálady
alebo schizoafektívnej poruche.
?innos? pod najvyššou dosiahnutou
úrov?ou pred vypuknutím choroby - po?as rozvoja poruchy je
?innos? v takých oblastiach ako práca, sociálne vz?ahy
a starostlivos? o seba výrazne nižšie ako pred vypuknutím
poruchy. Schizofrénia zvy?ajne oslabuje ?innos? vo viacerých
oblastiach.
charakteristické symtómy
zasahujúce zložené psychologické procesy - charakteristické
sú poruchy v nasledujúcich oblastiach: obsah a forma myslenia,
percepcia, afekty (nálady), sebaidentita, vô?a, vz?ahy k vonkajšiemu
svetu, psychomotorické správanie, at?.
obsah myslenia - hlavná porucha
v obsahu myslenia zah??a bludy, ktore sú ?asto viacnásobné,
fragmentované alebo bizarné. Jednoduché perzeku?né
bludy sú: presved?enie, že nás druhí špehujú,
ohovárajú nás alebo nám plánujú
ublíži?. Iné typické bludy sú: udalostiam,
objektom alebo ?u?om je pripisovaná neobvyklá dôležitos?,
zvy?ajne negatívna alebo pejoratívna. Niektoré bludy
sa vyskytujú ove?a ?astejšie u schizofrénie než pri druhých
poruchách. Napr. viera, že myšlienky PO sú vysielané
priamo z hlavy do vonkajšieho sveta, takže iní ich môžu po?u?;
že myšlienky nie sú vlastné, alé sú implantované
PO do hlavy; že pocity, impulzy, myšlienky a ?iny PO nie sú vlastné,
ale navodené nejakou vonkajšou silou. Menej ?asto sú pozorované
somatické, náboženské alebo nihilistické bludy.
forma myslenia - "formálna
porucha myslenia" - naj?astejšie príklad uvo?nenia asociácií,
ke? sa myšlienky presúvajú od témy k téme,
úplne alebo len minálne súvisiacej, pri?om sa zdá,
že re?ník si vôbec neuvedomuje nesúvislos? týchto
tém. Výrokom ?asto chýba zmysluplný vz?ah.
Ke? sa asociácie príliš uvo?nia, prejav sa môže sta?
nesúdržným a re? sa stáva nepochopite?nou. Medzi formálne
poruchy patrí aj chudoba obsahu prejavu, pri?om re? je adekvátna
v d?žke, ale nenesie takmer žiadne informácie, pretože je obšírna,
prive?mi abstraktná alebo príliš konkrétna, opakujúca
sa alebo stereotypná. Ob?as sa vyskytná aj neologizmy, perseverácie,
ai.
percepcia - za poruchy v percepcii
sa považujú najmä rôzne formy halucinácií,
naj?astejšie sluchových. Hlasy, ktoré ?lovek po?uje, môžu
by? známe, ?asto robia urážlivé pripomienky, môže
to by? jeden hlas alebo viaceré hlasy. Charakteristické sú
hlasy komentujúce schizofrenikovo správanie. Môže sa
vyskytnú? taktilné halucinácie, typické sú
elektrické, štekliace alebo páliace vnemy. Ob?as sa vyskytnú
somatické halucinácie, napr. vnem hadov plaziacich sa v bruchu.
Vizuálne, chu?ové a olfaktorické halucinácie
sa tiež možu objavi? ale s menšou frekvenciou a pri absencii sluchových
halucinácií sa zvyšuje možnos?, že ide o organickú
duševnú poruchu. Iné abnormality percepcie sú pocity
telesnej zmeny, hypersenzitivita na zvuk, svetlo a pachy; ilúzie
a syntestézie.
afekty (nálada) - sa ?asto
prejavujú spôsobom neadekvátnym pre situáciu,
alebo je afektivita vyhasnutá. Schizofrenik pôsobí
dojmom necítaciaceho, jeho hlas je monotónny a jeho tvár
je bez mimiky. Niekedy sa ?lovek s?ažuje v neprimeranom afekte je nálada
silen nekonzistentná s obsahom jeho re?i a myšlienok. Aj ke? poruchy
afektov sú skoro vždy sú?as?ou klinického obrazu schizofrénie,
ich prítomnos? je ?ažko zachyti?, kým nie sú prítomné
v extrémnej podobe. Okrem toho, antipsychotiká majú
ú?innok, ktorý sa môže zda? podobný emo?nému
vyhasínaniu pri schizofrénii.
pocit sebaidentity - pocit "Self",
ktorý dáva normálnemu ?loveku pocit individuality,
jedine?nosti a sebaur?enia je pri schizofrénii ?asto narušený.
Táto porucha sa nazýva tiež strata hraníc ega, ?o
vedie k neistote o vlastnej identite a zmysle existencie, alebo niektorým
spomenutým bludom.
vô?a - charakteristické
poruchy vôle sa naj?astejšie prejavujú po?as reziduálnej
fázy. Skoro vždy je to porucha v cie?avedomej aktivite, ?asto oslabuje
prácu a ?innos? v iných sociálnach roliach.
oslabenie v interpersonálnych
vz?ahoch a vz?ahoch k vonkajšiemu svetu - pri schizofrénii je prítomná
?ažkos? v interpersonálnych vz?ahoch, vä?šinou ako sociálne
alebo citové odcudzenie. Ke? je ?lovek závažne zamestnaný
s egocentrickými a nelogickými myšlienkami a fantáziami
a nezaujíma sa o vonkajší svet, tento stav voláme
autizmus.
psychomotorické správanie
- hlavné zmeny v zna?ne zníženej reaktivite na okolie s poklesom
spontánnych pohybov a aktivity. V extrémych prípadoch
sa zdá, že schizofrenik si okolie ani neuvedomuje (pri katatonickom
stupore), môže zotrváva? v nemenej polohe a odoláva?
snahám pohnú? s ním (katatonické rigidita),
alebo môže vykonáva? zjavne nezmyselné, stereotypné
a vzrušené pohyby, ktoré nie sú vyvolané vonkajšími
podnetmi, at?.
Podobné delenie ako pri psychózach všeobecne.
prodromálne - znižovanie pôvodnej
úrovne ?innosti, zmena osobnosti
akútne - hlavné sú
psychotické symptómy
reziduálne - klinický
obraz je podobný prodromálnej fáze
Prí?iny
vzniku schizofrénie
Scizofrénia sa pravdepodobne
objavuje ako následok viacerých "úderov", ktoré
zah??ajú kombináciu zdedených genetických faktorov
a vonkajších negenetických faktorov, ktoré ovplyv?ujú
prejav a reguláciu génov zodpovedných za fungovanie
mozgu, alebo ktoré poškodzujú mozog pramo. Niektorí
?udia môžu ma? genetickú predispozíciu, ale tá
vä?šinou potrebuje aj súhru prídavných faktorov,
aby sa prejavila choroba.
Pri schizofrénii sa abnormality nachádzajú naj?astejšie na neurálnych obvodoch a neurotransmitných systémoch. Ke? sa spojenie a komunikácia v neurálnych obvodoch naruší, pacienti poci?ujú paletu symptómov, spolu s poklesom kognitívnych funkcií.
Podiel dedi?nosti schizofrénie sa dá pri?íta? len ur?itému % prípadov. Geneticky pripomína schizofrénia iné komplexné ochorenia, ako je aj diabetes mellitus, ktoré sú pravdepodobne polygenetické a multifaktoriálne.
Niektoré výskumy (Mortensen) nazna?ili, že oboje - rodinná história schizofrénie a negenetické faktory, ako je pôrod po?as zimy a pôrod v urbánnej oblasti zvyšujú relatívne riziko schizofrénie. Z tohoto vyplýva, že schizofrénia môže prepuknú? vplyvom nepriaznivej interakcie viacerých bežných faktorov. Ich výsledky tiež ukazujú, že infekcie po?as tehotenstva, alebo iné faktory vz?ahujúce sa k narodeniu v mestskej oblasti hrajú dôležitú rolu pri vzniku shchizofrénie. Iné možné negenetické faktory sú: zlá výživa plodu alebo po?as detstva, vystavenie toxínom, ktoré poškodzujú neuróny alebo ovplyv?ujú neurotransmitné systémy; vystavenie žiareniu, ktoré spôsobuje mutácie.
Aj ke? sa vä?šina obetí schizofrénie nežení/nevydáva a nemá deti, výskyt schizofrénie je stabilný - okolo 1%.
Iné teórie kladú do popredia faktory prostredia. Schizofrénia je regresívny stav, ktorý má chorého chráni? pred úzkos?ou z neriešite?nej sitácie. Rosen sa domnieva, že analýza schizofrenického nevedomia vo vä?šine prípadov poukazuje na defektnú rolu matky v ich detstve (tzv. schizogénna matka). Pod?a novších psychoanalytických teóri´je schizofrenická psychóza zložitá sústava adapta?ných pokusov organizmu, ktorý sa usiluje obnovi? svoju narušenú rovnováhu. Hlavným vyvolávajúcim momentompsychóz (podobne ako neuróz) je oživenie nevyriešených alebo neúspešne vytla?ených tráum a konfliktov z detstva.
BIBLIOGRAFIA
Jaroslav Vacek: O nemocech duše,
Mladá Fronta, Praha 1996
Eva Sy?iš?ová: Imaginárny
svet, Smena, Bratislava 1985
www.schizophrenia.com
Diagnostic and Statistical Manual
of Mental Disorders, American Psychiatric Association, 1987
The ICD-10 Classification of Mental
and Behavioral Disorders, WHO, Geneva 1992
Understanding the Causes of Schizophrenia,
The New england Journal of Medicine, No.8, 1999
http://home.vicnet.net.au/~eppic/info1.html
INE PSYCHOLOGICKE LINKY:
© Persefona 