psychózy



                    schizofrénia
 



PSYCHÓZY
 
 

?o je psychóza
Psychóza zahr?uje závažnejšie duševné poruchy. Správanie a myslenie jedinca bolo nato?ko narušené, že stratil kontakt s realitou, nebol schopný zvládnu? požiadavky bežného života. Tento stav sa tiež nazýva psychotická epizóda. Psychóza sa naj?astejšie vyskytuje u mladých dospelých (16-25rokov) a je dos? bežná. Zhruba traja zo 100 mladých ?udí zažije psychotickú epizódu - a tak sa výskyt psychózy u mladých ?udí stáva štatisticky ?astejší ako výskyt cukrovky.


Symptómy
Psychóza vedie k zmene myslenia a nálady a k abnormálnym myšlienkam, a tak je pre vonkajšieho pozorovate?a ?ažko sa vži? do toho, ?o psychotik prežíva. Aby sa dali tieto rozli?né symptómy ?ahšie pochopi?, delia sa do charakteristických skupín:
 

zmätené myslenie - každodenné myšlienky sa stávajú zmätenými a je medzi nimi žiadna alebo len malá súvislos?. Vety sú nejasné alebo nedávajú zmysel. PO môže ma? ?ažkosti so sústredením, sledovaním rozhovoru alebo so zapamätávaním si vecí. Myšlenky sa bu? zrých?ujú alebo spoma?ujú.
 

bludy (falošné presved?enia) - PO je o svojich bludoch presved?ená, a ani najlogickejšie argumenty mu jej presved?enie nevyvrátia. Napr. môže by? niekto presve?d?ený, že z áut, ktoré parkujú pred jeho domom ho sleduje polícia.
 

halucinácie - pri psychóze ?lovek vidí, po?uje, cíti, vonia alebo ochutnáva nie?o, ?o tam v skuto?nosti nie je. Naj?astejšie sú to sluchové halucinácie, ke? PO po?uje známe alebo neznáme hlasy. Jedlo ?asto vonia alebo chutí ako pokazené alebo otrávené.
 

zmenené cítenie - PO sa ?asto mení nálada bez zjavnej prí?iny, ?asto sa cítia nezvy?ajne vzrušení alebo depresívni. Môžu sa cíti? zvláštne oddelení od sveta, pri?om akoby sa všetko okolo nich pohybovalo spomalene. Ich pocity sa zdajú by? menej intenzívne, plytké a aj navonok prejavujú len ve?mi málo emócií ?u?om okolo nich.
 

zmenené správanie - ?udia s psychózou, sa správajú inák ako predtým. Môžu by? extrémne aktívni alebo letargickí - ?asto presedia ne?inne celý de?. Nevhodne sa smejú alebo sa rozhnevajú, prípadne rozrušia bez zjavnej prí?iny. ?asto sú zmeny v správaní spojené so symptómami opísanými vyššie. (napr. ?lovek, ktorý verí, že je prenasledovaný, sa naozaj ukrýva pred pre nás nevidite?nými nepriate?mi.)



 

Fázy psychózy
 

prodromálna - pred vypuknutím akútnej psychózy. Skoré znaky sú všeobecné a ?ažko badate?né. Môžu sa objavi? zmeny v tom, ako ?lovek opisuje svoje pocity, myšlienky a vnímanie.
 

akútna - prepukli jasné psychotické symptómy, ako napr. halucinácie, bludy a zmätené myslenie.
 

vyzdravenie - psychóza sa dá lie?i? a vä?šina ?udí vyzdravie .
 


Typy psychóz

Ke? u niekoho prepukla psychóza prvý krát, ?asto je ?ažké presne ur?i? o aký typ psychózy ide. Hlavné typy psychóz sú:
 

DROGAMI NAVODENÁ PSYCHÓZA - užívanie drog, alkoholu alebo ich abstinencia sa môže ?asto spája? zo vznikov psychotických symptómov. Niekedy tieto symptómy zmiznú ke? sa ú?inok týchto látok s tela odplaví, niekedy môže choroba trva? dlhšie, ale vždy za?ína drogami navodenou psychózou.
 

ORGANICKÁ PSYCHÓZA - niekedy sa psychotické symptómy objavia v súvislosti so zranením hlavy alebo telesného ochorenia, ktoré ma vplyv na fungovanie mozgu, ako napr. enceflaitída, AIDS alebo tumor. ?asto sa vyskutujú sú?asne aj iné symptómy ako problémy s pamä?ou alebo zmätenie.
 

REAKTÍVNA PSYCHÓZA - psychotické symptómy sa ne?akane objavia ako reakcia na nejaký stresor v živote ?loveka. Takýmto stresorom môže by? smr? v rodine, zmena životných podmienok, at?. Symptómy môžu by? intenzívne, ale vä?šinou za pár dní odznejú.
 

INDUKOVANÉ PSYCHÓZY - osobitný druh psychóz, ktoré vznikajú u príbuznýh duševne chorého. Na základe svojho úzkeho citového vz?ahu si osvoja tvrdenia a príznaky chorého.
 

SCHIZOFRÉNIA - psychotické ochorenie, pri ktorom zmeny v správaní musia trva? dlhšie ako pol roka.
 

SCHIZOFRENICKÁ PORUCHA - podobná schizofrénii ale príznaky trvajú kratšie ako 6 mesiacov.
 

MANIODEPRESÍVNA PSYCHÓZA (bipolárna porucha) - psychóza je tu ako ?as? všeobecnejšej poruchy nálady, v ktorej je nálada charakterizovaná definovaná extrémnymi výškami (mánia) alebo depresiami. Ke? sa sú?asne objavujú psychotické symptómy, majú tendenciu zapadnú? do nálady pacienta. Napr. ke? je pacient depresívny, môže po?u? hlasy, ktoré mu radia spácha? samovraždu.
 

SCHIZO-AFEKTÍVNA PORUCHA - ke? sa sú?asne vyskytujú symptómy poruchy nálady (depresia alebo mánia) a symptómy psychózy.
 

PSYCHOTICKÁ DEPRESIA - ?ažká depresia spolu s psychotickými symptómami, ale bez manickej nálady.


?o zaprí?i?uje psychózy
Existuje názor, že psychóza je spôsobená len málo poznanou kombináciou biologických faktorov, ktoré vytvárajú "zranite?nos?", teda zvyšujú pravdepodobnos? prepuknutia psychózy po?as adolescencie alebo mladej dospelosti. Tieto symptómy ?asto vystúpia ako reakcia na stres, užívanie drog, alebo sociálne zmeny týchto zranite?ných jedincov.
 


Lie?ba psychóz

V prvej fáze lie?by sú to najmä rozhovory so špecialistom (psychiater, klinický psychológ) a biologické testy na vylú?enie organických prí?in. Lie?ba závisí na vážnosti príznakov, na tom ako dlho sa vyskytujú a ?o je ich prí?ina.
 

medikácia
 

poradenstvo a psychologická terapia
 

praktická asistencia - zah??a asistenciu pri každodenných ?innostiach, ako napr. pomáhanie pri nástupe do práce / školy, zhá?anie ubytovania at?.
 

hospitalizácia - pri ?ažkých stavoch
 


Skoré znaky psychózy

Sú to ur?ité zmeny predtým, ako prepuknú jasné symptómy psychózy. Tieto znaky sú ?asto nejasné a ?ažko postrehnute?né. Dôležité je však sledova? ?i sa nezhoršujú alebo nemiznú.

?lovek sa môže sta?:
 

podozrievavým
 

depresívnym
 

úzkostným
 

napätým
 

popudlivým, podráždeným
 

nahnevaným

?lovek môže zažíva?:
 

zmeny nálad
 

poruchy spánku
 

zmeny v chuti do jedla
 

stratu energie alebo motivácie

?lovek môže cíti?:
 

že jeho myšlienky sú zrýchlené alebo spomalené
 

veci sú nejaké iné
 

veci okolo neho sa akoby zmenili

Rodina a priatelia si všimnú zmenu ke?:
 

sa zmení správanie osoby
 

?lovek zanedbáva školu ?i prácu
 

?lovek sa stáva utiahnutým a izolovaným
 

nemá viac záujem o socializáciu
 

stáva sa menej aktívnym

?asto sú tieto znaky len reakciou na stresové situácie v škole alebo vo vz?ahu. Niekedy však môžu by? skorými varovnými znakmi vyvíjajúcej sa psychózy.


Schizofrénia

Názov choroby pochádza s gré?tiny a znamená "rozpad mysle". Schizofrénia je vo všeobecnosti charakterizovaná fundamentálnymi a charakteristickými poruchami myslenia a percepcie. Jasné vedomie a intelektová kapacita sú zvy?ajne zachované, aj ke? v priebehu choroby sa môžu objavi? ur?ité kognitívne deficity. Porucha zasahuje najzákladnejšie funkcie, ktoré dávajú normálnej osobe pocit individuality, jedine?nosti a sebaur?enia. Schizofrenik má pocit, že o jeho najintímnejšich myšlienkach pocitoch a skutkoch vie každý a jeho bludy môžu prerás? do presved?enia o nadprirodzených silách, ktoré ovplyv?ujú správanie ?loveka spôsobom ?asto ve?mi bizardným.

Halucinácie, najmä sluchové, sú ve?mi ?asté a zvy?ajne komentujú schizofrenikove správanie a myšlienky. Vnímanie schizofrenika sa vracia k archaickým formám a animizmu. Percepcia je ?asto narušená aj iným spôsobom: farby a zvuky môžu by? neobvykle jasné a intenzívne, alebo inak kvalitatívne zmenené, nepodstatné znaky oby?ajných vecí sa môžu zda? dôležitejšie ako celý objekt alebo situácia. Nepochopenie a zmätenos? ?astu vedú k presved?eniu, že každodenná situácia má v sebe nezvy?ajný, obvekle zlovestný význam ur?ený špeciálne pre indivíduum. U schizofrenika nastáva deformácia logického myslenia, ktoré však nemožno stotož?ova? s formami prelogického chápania reality. Vyjadrenie myslenia v re?i sa ?asto stáva nepochopite?ným. Prestávky a vsuvky v toku myslenia sú ?asté.

Nálada je charakteristicky plytká, nestála a nezávislá od vonkajších prí?in. Ambivalencia a poruchy vôle sa môžu javi? ako zotrva?nos?, negativizmus alebo stupor (strnulos?). Prepuknutie schizofrénie môže by? akútne, s vážne narušeným správaním, alebo pomalé a skryté s postupným vývinom divných myšlienok a správania.

Schizofrénia je výsadou druhu Homo sapiens. U všetkých rás a národov ochorie na schizofréniu zhruba 1%. Hladomory, epidémie a vojny ?i iné pohromy tento po?et ani nezvyšujú ani neznižujú.


Diagnostické kritériá
Pre praktické ú?ely sa všetky symtómy rozde?ujú do skupín, ktoré majú zvlátnu dôležitos? pre diagnózu a ?asto sa objavujú spolu.

Základné príznaky pre diagnostikovanie schizofrénie sú: prítomnos? ur?itých psychotickým symptómov po?as aktívnej fázy choroby , ?innos? pod najvyššou dosiahnutou úrov?ou pred vypuknutím choroby a d?žka najmenej šes? mesiacov. Diagnóza sa stanovuje len ke? sa nedá ur?i?, že prepuknutie bolo spôsobené organickými faktormi. Diagnóza schizofrénie sa neudáva ani vtedy, ak sa symptómy vyskytujú kvôli poruchám nálady alebo schizoafektívnej poruche.
 

?innos? pod najvyššou dosiahnutou úrov?ou pred vypuknutím choroby - po?as rozvoja poruchy je ?innos? v takých oblastiach ako práca, sociálne vz?ahy a starostlivos? o seba výrazne nižšie ako pred vypuknutím poruchy. Schizofrénia zvy?ajne oslabuje ?innos? vo viacerých oblastiach.
 

charakteristické symtómy zasahujúce zložené psychologické procesy - charakteristické sú poruchy v nasledujúcich oblastiach: obsah a forma myslenia, percepcia, afekty (nálady), sebaidentita, vô?a, vz?ahy k vonkajšiemu svetu, psychomotorické správanie, at?.
 

obsah myslenia - hlavná porucha v obsahu myslenia zah??a bludy, ktore sú ?asto viacnásobné, fragmentované alebo bizarné. Jednoduché perzeku?né bludy sú: presved?enie, že nás druhí špehujú, ohovárajú nás alebo nám plánujú ublíži?. Iné typické bludy sú: udalostiam, objektom alebo ?u?om je pripisovaná neobvyklá dôležitos?, zvy?ajne negatívna alebo pejoratívna. Niektoré bludy sa vyskytujú ove?a ?astejšie u schizofrénie než pri druhých poruchách. Napr. viera, že myšlienky PO sú vysielané priamo z hlavy do vonkajšieho sveta, takže iní ich môžu po?u?; že myšlienky nie sú vlastné, alé sú implantované PO do hlavy; že pocity, impulzy, myšlienky a ?iny PO nie sú vlastné, ale navodené nejakou vonkajšou silou. Menej ?asto sú pozorované somatické, náboženské alebo nihilistické bludy.
 

forma myslenia - "formálna porucha myslenia" - naj?astejšie príklad uvo?nenia asociácií, ke? sa myšlienky presúvajú od témy k téme, úplne alebo len minálne súvisiacej, pri?om sa zdá, že re?ník si vôbec neuvedomuje nesúvislos? týchto tém. Výrokom ?asto chýba zmysluplný vz?ah. Ke? sa asociácie príliš uvo?nia, prejav sa môže sta? nesúdržným a re? sa stáva nepochopite?nou. Medzi formálne poruchy patrí aj chudoba obsahu prejavu, pri?om re? je adekvátna v d?žke, ale nenesie takmer žiadne informácie, pretože je obšírna, prive?mi abstraktná alebo príliš konkrétna, opakujúca sa alebo stereotypná. Ob?as sa vyskytná aj neologizmy, perseverácie, ai.
 

percepcia - za poruchy v percepcii sa považujú najmä rôzne formy halucinácií, naj?astejšie sluchových. Hlasy, ktoré ?lovek po?uje, môžu by? známe, ?asto robia urážlivé pripomienky, môže to by? jeden hlas alebo viaceré hlasy. Charakteristické sú hlasy komentujúce schizofrenikovo správanie. Môže sa vyskytnú? taktilné halucinácie, typické sú elektrické, štekliace alebo páliace vnemy. Ob?as sa vyskytnú somatické halucinácie, napr. vnem hadov plaziacich sa v bruchu. Vizuálne, chu?ové a olfaktorické halucinácie sa tiež možu objavi? ale s menšou frekvenciou a pri absencii sluchových halucinácií sa zvyšuje možnos?, že ide o organickú duševnú poruchu. Iné abnormality percepcie sú pocity telesnej zmeny, hypersenzitivita na zvuk, svetlo a pachy; ilúzie a syntestézie.
 

afekty (nálada) - sa ?asto prejavujú spôsobom neadekvátnym pre situáciu, alebo je afektivita vyhasnutá. Schizofrenik pôsobí dojmom necítaciaceho, jeho hlas je monotónny a jeho tvár je bez mimiky. Niekedy sa ?lovek s?ažuje v neprimeranom afekte je nálada silen nekonzistentná s obsahom jeho re?i a myšlienok. Aj ke? poruchy afektov sú skoro vždy sú?as?ou klinického obrazu schizofrénie, ich prítomnos? je ?ažko zachyti?, kým nie sú prítomné v extrémnej podobe. Okrem toho, antipsychotiká majú ú?innok, ktorý sa môže zda? podobný emo?nému vyhasínaniu pri schizofrénii.
 

pocit sebaidentity - pocit "Self", ktorý dáva normálnemu ?loveku pocit individuality, jedine?nosti a sebaur?enia je pri schizofrénii ?asto narušený. Táto porucha sa nazýva tiež strata hraníc ega, ?o vedie k neistote o vlastnej identite a zmysle existencie, alebo niektorým spomenutým bludom.
 

vô?a - charakteristické poruchy vôle sa naj?astejšie prejavujú po?as reziduálnej fázy. Skoro vždy je to porucha v cie?avedomej aktivite, ?asto oslabuje prácu a ?innos? v iných sociálnach roliach.
 

oslabenie v interpersonálnych vz?ahoch a vz?ahoch k vonkajšiemu svetu - pri schizofrénii je prítomná ?ažkos? v interpersonálnych vz?ahoch, vä?šinou ako sociálne alebo citové odcudzenie. Ke? je ?lovek závažne zamestnaný s egocentrickými a nelogickými myšlienkami a fantáziami a nezaujíma sa o vonkajší svet, tento stav voláme autizmus.
 

psychomotorické správanie - hlavné zmeny v zna?ne zníženej reaktivite na okolie s poklesom spontánnych pohybov a aktivity. V extrémych prípadoch sa zdá, že schizofrenik si okolie ani neuvedomuje (pri katatonickom stupore), môže zotrváva? v nemenej polohe a odoláva? snahám pohnú? s ním (katatonické rigidita), alebo môže vykonáva? zjavne nezmyselné, stereotypné a vzrušené pohyby, ktoré nie sú vyvolané vonkajšími podnetmi, at?.


Priebeh schizofrénie

Podobné delenie ako pri psychózach všeobecne.

prodromálne - znižovanie pôvodnej úrovne ?innosti, zmena osobnosti
akútne - hlavné sú psychotické symptómy
reziduálne - klinický obraz je podobný prodromálnej fáze



Typy schizofrénie
PARANOIDNÁ SCHIZOFRÉNIA - najrozšírenejší typ schizofrénie
dominantné sú psychotické symptómy - perzeku?né bludy, halucinácie (najmä sluchové), poruchy vnímania, at?.
poruchy afektu (nálady), vôle, re?i a katatonické príznaky nie su významné
najbežnejšie znaky paranoidnej schizofrénie:
bludy prenasledovania, božského pôrodu, špeciálneho poslania, telesnej zmeny, žiarlivos?
halucinácie, po?utie hlasov
halucinácie chutí a vôní, iné telesné halucinácie
priebeh: epizodický, s ?iasto?nými alebo úplnými remisiami; alebo chronický
HEBEFRENICKÁ SCHIZOFRÉNIA
dominantné sú zmeny nálad, bežné sú tiež bludy, halucinácie, ktoré sú fragmentované, správanie je nezodpovedné a nevypo?itate?né, manierizmus. Nálada je plytká a ?asto nezodpovedá situácii, je sprevádzaná chichotom, spokojným úsmevom, grimasami alebo hypochondrickými s?ažnos?ami. Myšlienky sú dezorganizované, re? je nesúdržná, zanietenos? pre abstraktné a filozofické témy. Tendencia zosta? osamote a správanie sa zdá by? bezcielne a bezcitné.
typicky za?ína vo veku 15 -25 rokov a má slabú prognózu, kvôli rýchlemu vývoju negatívnych symptómov, najmä vyhasnutiu a straty vôle
halucinácie a bludy nie sú význymné
KATATONICKÁ SCHIZOFRÉNIA
dominantné sú psychomotorické poruchy a môžu sa pohybova? medzi extrémami ako je hyperkinéza a stupor, automatické poslúchanie pokynov a negativizmus. Typické je zotrvávanie v nepohodlných polohách po dlhý ?as.
pre zatia? nepochopite?né dôvody je tento typ len zriedka vidie? v industriálnych krajinách, aj ke? je bežný inde.
typické znaky:
stupor
vzrušenie
zaujímanie bizarných pozícií
negativizmus
rigidita
ohybnos?
iné, ako napr. automatická poslušnos?, opakovanie ur?itých slov a fráz, at?.
NEROZLÍŠENÁ SCHIZOFRÉNIA
príznaky sp??ajú diagnostické kritériá pre schizofréniu, ale nehodí sa ani do jedného zo subtypov, alebo má príznaky viacerých subtypov bez jasnej dominancie niektorej skupiny symptómov
POST-SCHIZOFRENICKÁ DEPRESIA
obdobie depresie, ktoré môže by? pred?žené a objavuje sa po odznení akútnej fázy schizofrénie. Niektoré symptómy schizofrénie môžu by? ešte stále prítomné, ale už nedominujú klinickému obrazu. Môžu to by? pozitívne, aj ke? ?astejšie sa vyskytujú negatívne syptómy
zvýšené riziko samovraždy
 REZIDUÁLNA SCHIZOFRÉNIA
chronické štádium vo vývine schizofrenickej poruchy, ktorá mala jasné smerovanie od skorých štádií k neskorším, charakterizovaná dlhotrvajúcimi, ale nie nevyhnutne nezvratnými negatívnymi symptómami
diagnostické kritériá:
hlavné sú negatívne symptómy
v minulosti bola diagnostikovaná schizofrénia
neprítomnos? demencie alebo inej organickej poruchy
obdobie aspo? 1 roka, ke? pozitívne symptómy boli minimálne
JEDNODUCHÁ SCHIZOFRÉNIA
nie ve?mi bežný typ schizofrénie
má charakter jednoduchej vkrádajúcej sa psychózy s celkovou psychickou, najmä citovou otupenos?ou, s ochromením vô?ovej aktivity a s rozpadom myslenia bez nápadných sprievodných psychotických znakov, ako sú napr. halucinácie a bludy, alebo sa tieto príznaky vyskytujú len zriedkavo

Prí?iny vzniku schizofrénie
Scizofrénia sa pravdepodobne objavuje ako následok viacerých "úderov", ktoré zah??ajú kombináciu zdedených genetických faktorov a vonkajších negenetických faktorov, ktoré ovplyv?ujú prejav a reguláciu génov zodpovedných za fungovanie mozgu, alebo ktoré poškodzujú mozog pramo. Niektorí ?udia môžu ma? genetickú predispozíciu, ale tá vä?šinou potrebuje aj súhru prídavných faktorov, aby sa prejavila choroba.

Pri schizofrénii sa abnormality nachádzajú naj?astejšie na neurálnych obvodoch a neurotransmitných systémoch. Ke? sa spojenie a komunikácia v neurálnych obvodoch naruší, pacienti poci?ujú paletu symptómov, spolu s poklesom kognitívnych funkcií.

Podiel dedi?nosti schizofrénie sa dá pri?íta? len ur?itému % prípadov. Geneticky pripomína schizofrénia iné komplexné ochorenia, ako je aj diabetes mellitus, ktoré sú pravdepodobne polygenetické a multifaktoriálne.

Niektoré výskumy (Mortensen) nazna?ili, že oboje - rodinná história schizofrénie a negenetické faktory, ako je pôrod po?as zimy a pôrod v urbánnej oblasti zvyšujú relatívne riziko schizofrénie. Z tohoto vyplýva, že schizofrénia môže prepuknú? vplyvom nepriaznivej interakcie viacerých bežných faktorov. Ich výsledky tiež ukazujú, že infekcie po?as tehotenstva, alebo iné faktory vz?ahujúce sa k narodeniu v mestskej oblasti hrajú dôležitú rolu pri vzniku shchizofrénie. Iné možné negenetické faktory sú: zlá výživa plodu alebo po?as detstva, vystavenie toxínom, ktoré poškodzujú neuróny alebo ovplyv?ujú neurotransmitné systémy; vystavenie žiareniu, ktoré spôsobuje mutácie.

Aj ke? sa vä?šina obetí schizofrénie nežení/nevydáva a nemá deti, výskyt schizofrénie je stabilný - okolo 1%.

Iné teórie kladú do popredia faktory prostredia. Schizofrénia je regresívny stav, ktorý má chorého chráni? pred úzkos?ou z neriešite?nej sitácie. Rosen sa domnieva, že analýza schizofrenického nevedomia vo vä?šine prípadov poukazuje na defektnú rolu matky v ich detstve (tzv. schizogénna matka). Pod?a novších psychoanalytických teóri´je schizofrenická psychóza zložitá sústava adapta?ných pokusov organizmu, ktorý sa usiluje obnovi? svoju narušenú rovnováhu. Hlavným vyvolávajúcim momentompsychóz (podobne ako neuróz) je oživenie nevyriešených alebo neúspešne vytla?ených tráum a konfliktov z detstva.


BIBLIOGRAFIA

Jaroslav Vacek: O nemocech duše, Mladá Fronta, Praha 1996
Eva Sy?iš?ová: Imaginárny svet, Smena, Bratislava 1985
www.schizophrenia.com
Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, American Psychiatric Association, 1987
The ICD-10 Classification of Mental and Behavioral Disorders, WHO, Geneva 1992
Understanding the Causes of Schizophrenia, The New england Journal of Medicine, No.8, 1999
http://home.vicnet.net.au/~eppic/info1.html


    INE PSYCHOLOGICKE LINKY:


© Persefona